To, že je príroda rozmanitá vieme už pri pohľade na pestrosť, farebnosť a široké spektrum vôni a chutí, ktoré nám ponúka. Aj vďaka tejto odlišnosti sa niektoré rastliny v spoločenstvách vzájomne podporujú, niektoré si naopak škodia.
Starí pestovatelia už v dávnych dobách poznali vzájomné vzťahy jednotlivých rastlín. Dnes tento biologický fenomén nazývame alelopatia. Hlavným princípom alelopatie je využívanie vzájomných vzťahov organizmov, ktoré vznikajú na základe reakcií na chemické látky, ktoré tieto organizmy vylučujú. Buď hovoríme o pozitívnych vplyvoch alebo, naopak, negatívnych. Okrem iného vieme v našich záhradkách využiť aj to, že rastliny majú odlišné nároky na podmienky, s ktorými si vedia pomôcť, a ktoré si vedia vzájomne vytvoriť. Napríklad vytvorenie tieňa, bránenie vysušovaniu pôdy, odčerpávanie vlahy vďaka rôznej dĺžke koreňov v rozličných vrstvách pôdy. Bola by škoda nevyužiť tieto tajomstvá prírody aj v našej záhrade.Čo myslíte, ideme sa pozrieť na to, ako sa ktorá zelenina má rada s tou druhou?
Pre každého záhradkára je dobré zostaviť si svoj vlastný pestovateľský plán. Ten by mal v úvode obsahovať zoznam plodín, ktoré chceme v danom roku pestovať. Na základe jednotlivých druhov, ich požiadaviek na rast a vzájomných vzťahov si následne vyskladáme pestovateľský plánik a vytvoríme ideálne kombinácie rastlín na našich záhonoch. Okrem toho, že naša záhrada bude vyzerať omnoho krajšie, farebnejšie a rozmanitejšie, ďalšou odmenou bude vyššia úroda a samotná kvalita pestovaných plodín.
Pre jednu z najbežnejšie pestovaných druhov, mrkvu, platí, že ak ju vysievate v kombinácii s cibuľou alebo pórom, zabraňujete výskytu vŕtavky mrkvovej, ktorá často napáda korienky mladých rastlín. Taktiež sa jej veľmi darí v kombinácii s rajčiakmi, šalátom či reďkovkami. Naopak, určite nebude spokojná, ak v jej blízkosti vysejete kôpor.
Nie nadarmo sa hovorí, že cibuľa je jeden z najlepších kamarátov záhradkára. Kombinujeme ju s veľa druhmi zelenín a byliniek. Určite ju nezabudnite okrem mrkvy vysiať/vysadiť pomedzi hlúboviny, cviklu, šalát a rajčiaky, kde sa jej bude dobre dariť a zároveň bude chrániť a podporovať ostatné druhy. Vyhnite sa však kombinácii s hráškom a fazuľou.
Fazuľa sa perfektne hodí k baklažánu, ktorý chráni pred pásavkou zemiakovou. Môžete k nej pridať i karfiol, uhorku, reďkovku a mrkvu, pri ktorých bude taktiež prosperovať. Škodu vám prinesie pestovanie fazule, ale aj hrášku s cibuľovinami, lebo tie sa spolu vyslovene neznášajú.
Dobrým spoločníkom pre hrášok je mrkva, vodnica, reďkovka, uhorky.
Hlúboviny určite nekombinujte s rajčiakmi. Radšej k nim vysaďte zeler, ktorý ich chráni pred škodcami. Ku kalerábu pridajte cviklu, ich technológia pestovanie je dosť podobná, zároveň čerpajú živiny z rozličných častí pôdy.
Cvikle sa bude dariť v prítomnosti mäty, ružičkového kelu, cesnaku, brokolice a karfiolu.
Cukrovú kukuricu skombinujte s hráškom, fazuľou, uhorkami a tekvicou.
Petržlen skúste vysiať spolu s mrkvou.
K zeleru patria hlúboviny, ale aj pór. Tieto plodiny kombinujeme, pretože majú podobné – vysoké nároky na živiny.
Rajčiaky, ako sme už spomínali, si dobre rozumejú s cibuľovinami, cesnakom, mrkvou, petržlenom a špargľou. Vyhnite sa kombinácii s kukuricou, aby ste nepodporili výskyt lariev motýľa sivkavca. Bazalka a mäta zlepší ich chuť.
Papriku pestujte v kombinácii s bazalkou, ktorá má podobné podmienky na rast. Taktiež sa k nej hodí cibuľa, baklažán a petržlen. Cesnak chráni papriku pred rôznymi infekciami a chorobami.
Reďkovku používame ako značkovaciu plodinu. Neoplatí sa vysievať ju po hlúbovinách, pretože sú náchylné na rovnakých škodcov. Prínosná je v kombinácii s uhorkami, tekvicou, či rajčiakmi, pretože vďaka svojim sekundárnym metabolitom odpudzuje škodce napádajúce tieto plodiny. Reďkovka pestovaná spolu so šalátom je mimoriadne jemná na chuti.
Šalát si dobre rozumie aj s cibuľou a mrkvou.
Tekvice a uhorky skúste vysiať ku kukurici, ktorá ich chráni pred vírusovými ochoreniami.
Ako kombinovať záhradnícke plodiny vám už Starký Jojo poradil, nezabudnite však aj na ďalšie princípy, podľa ktorých je dobré vytvárať vhodné kombinácie. Poďme si ich v závere zhrnúť.
- V záhonoch kombinujeme plodiny, ktoré sú v rovnakej pestovateľskej trati, čiže znášajú/neznášajú priame hnojenie maštaľným hnojom.
- Podobne volíme k sebe druhy s rovnakými podmienkami na vlahu, svetlo, pôdu a živiny.
- Dobrými spoločníkmi sú plodiny s rôznou dĺžkou koreňa. Kombinujte plytko-koreniace a hlboko-koreniace druhy. Zabezpečíte si tak odčerpávanie živín a vody v rôznych vrstvách pôdy.
- Taktiež sa vyplatí kombinovať plodiny, s rozličnými konzumnými časťami (nadzemná, podzemná).
- Väčšinu plodín tej istej čeľade nie je vhodné pestovať na tom istom mieste viac rokov po sebe. Hrozí premnoženie a napadnutie chorobami a škodcami.
- Nezabudnite využívať silu koreninových, aromatických a liečivých rastlín.
Kombinovanie zeleninových druhov vo vašej záhradke je nielen praktickým spôsobom, ako zvýšiť úrodu, ale aj efektívnym spôsobom, ako podporiť zdravie rastlín a minimalizovať problémy so škodcami a chorobami. Správne zvolené kombinácie môžu zlepšiť výživový potenciál pôdy, podporiť vzájomné symbiotické vzťahy medzi rastlinami a zvýšiť celkovú biodiverzitu v záhrade. Vďaka rozmanitosti a vzájomnej podpore si tak môžeme vytvoriť udržateľné a produktívne záhrady, ktoré nielen prinášajú bohatú úrodu, ale aj skrášlia prostredie, kde tak radi trávite svoj voľný čas. Starký Jojo vám drží palce a praje veľa úspechov a odvahy pri hľadaní tých najlepších zeleninových kamarátov.